Cítim sa sám, čo by som mal zmeniť?

Autor: Michaela Witters | 12.2.2020 o 13:07 | Karma článku: 1,78 | Prečítané:  161x

Samota môže byť smutná a ohromujúca, či už ste doslova sami alebo “len” cítite osamelosť. Zažila som to na vlastnej koži. 

Pred šiestimi rokmi som sa presťahovala z USA do Belgicka kvôli práci. Mala to byť vzrušujúca medzinárodná príležitosť spolu s mojím americkým priateľom. On však nakoniec neprišiel a po niekoľkých mesiacoch vzťahu na diaľku, sa so mnou rozišiel.

Takže som bola v Belgicku doslova sama, bez rodiny, bez priateľov, bez partnera, so zlomeným srdcom, nerozumela som miestnemu jazyku a ešte aj bez auta! Moja práca bola jediná stabilná vec. Očakávalo sa, že tam zostanem aspoň tri roky.

Zápasila som aj so zdanlivo jednoduchými vecami. Napríklad som si kúpila mini stolík a niekoľko riadov v IKEI a potom som si uvedomila, že to nedokážem sama odniesť na autobusovú zastávku. Musela som požiadať úplne cudzích ľudí na parkovisku, aby ma odviezli na zastávku. Bolo to trápne, ale bola som na okraji plaču z bezmocnosti, takže som sa musela povzniesť nad hanbu. Pri inej príležitosti ma zas potriasol elektrický prúd, keď som sa pokúšala nainštalovať úchytku na žiarovku, keďže belgické byty sú totálne nevybavené. 

Nedele boli pre mňa najhoršie dni, pretože všetky obchody boli zatvorené. Musela som sedieť v prázdnom byte, cítila som sa sama, ľutovala som sa, bola som naštvaná na svojho bývalého a pomaly som smerovala do depresie. Cítila som sa „oprávnená cítiť sa zle“, pretože to bola JEHO chyba, že mal nechať takto sa plahočiť. Je to zvláštne, ale určitá časť mňa si užívala oprávnenie hnevať sa. Keby som sa toho bola vzdala, bolo to, akoby som schvaľovala čo mi bývalý urobil. Po niekoľkých mesiacoch som sa však cítila tak zle, že to bolo neznesiteľné. Uvedomila som si, že som stratila kontrolu nad tým, ako sa cítim a neviem sa už sama z tejto jamy vyhrabať. Vtedy som sa rozhodla, že potrebujem pomoc.

Prvé kroky k zmene

Najprv som strávila hodiny na Skype s mamou, ktorá ma podporila. Potom som sa prinútila hľadať miestne spoločenské podujatia a predsavzala som si tam ísť, aj keď sa mi práve nebude chcieť. Pripojila som sa k niekoľkým online skupinám na www.meetup.com. Vďaka tomu som sa zoznámila s prvými priateľmi.

Ďalej som sa rozhodla nájsť si kurz jogy. Komplikácia bola v tom, že väčšina kurzov skončila ešte predtým, než som sa ja dostala domov o 20:00 hod. Stretla som však Inda, ktorý chcel učiť jogu ako dobrovoľník a potreboval miesto. Navrhla som mu, že môže raz za týždeň na tento účel použiť moju obývačku. Zverejnila som túto aktivitu v ženskej online skupine. A tak som každý týždeň mohla cvičiť. Navyše som vždy stretla pár nových ľudí. Po cvičení sme si dali čaj a pokecali.

V nedeľu som začala počúvať na Youtube motivačného rečníka Andyho Winsona a vypracovala som si zopár cvičení osobného rozvoja, ktoré odporúčal. Moja myseľ sa preladila na pozitívne témy. Bola som príliš zaneprázdnená rôznymi nápadmi na to, aby som sa cítila nahnevaná či osamelá. Nedele sa stali moje najobľúbenejšie dni. Naliala som si červené víno, zapálila sviečky, zabalila sa do deky a pohodlne usadila na pekný gauč, čo som si sama poskladala. Čas pre mňa sa môže začať. 

Rečník sa v krátkosti zmienil o NLP. Rozhodla som sa o tom zistiť viac. Na ďalší týždeň prišla na jogu žena, ktorá bola trénerkou NLP. Aká náhoda! Súhlasila, že usporiada mini workshop. Tak ma táto metóda zaujala, že som sa rozhodla stráviť letnú dovolenku štúdiom NLP v Kalifornii, rovnako ako kedysi ona. Po NLP tréningu sa môj obzor natoľko rozšíril, že som začala písať knihu a mala som dokonca ašpiráciu zdieľať túto techniku aj naživo. Začala som organizovať malé semináre NLP u mňa doma. Prvýkrát som bola dosť nervózna. Bola to veľká osobná výzva a musela som vystúpiť z mojej komfortnej zóny. Už od detstva som sa hanbila rozprávať pred ľuďmi. Ale veľmi som to chcela dokázať a preto som si ešte počas školenia dodávala odvahu na tento krok. Phuuu, zvládla som to, aj keď to bolo trošku kostrbaté. Ľudia, ktorí prišli, boli zaujímaví a rýchlo sme sa stali priateľmi.

Zmena myslenia a "výhodné" dobrovoľníctvo

Uvedomila som si rozdiel v mojom myslení, keď som sa prvýkrát presťahovala do Belgicka. Predtým som sa cítila izolovaná, osamelá, čakala som kým ma miestni ľudia pozvú a zapoja do ich aktivít. Bola som frustrovaná, že sa nikto o mňa nezaujímal. Všetci boli príliš zaneprázdnení a nepotrebovali ma. Keď som však najprv ponúkla hodnotu ostatným, zrazu som bola zahrnutá pozornosťou, ľudia sa chceli so mnou zoznámiť a tráviť čas. Je to iný druh dobrovoľníctva, ktorý väčšina z nás pozná. Dobrovoľne som sa venovala témam, ktoré ma zaujímali, čo priťahovalo ľudí, ktorí mali so mnou niečo spoločné. Je to efektívny spôsob vytvárania zmyslu plných vzťahov.

Možno si poviete že je smutné, žľudia prišli, až keď mali čo odo mňa získať, že je to od nich sebeckéŽe je to tvrdá realita, že sa nezaujímajú o druhých, len o seba. Je to však normálne. Ľudia majú radi tých, ktorí robia pre nich niečo dobré a nezaujímajú sa o cudzích. Ako však potom prekonať situáciu cudzí verzus cudzíVäčšina by bola rada, keby ten druhý ponúkol niečo dobré. Niekto však musí spraviť prvý krok. Takže ja som miesto čakania začala. Odmenou bolo získanie nových známych a prekvapujúco aj získanie novej kariéry, o ktorej som v minulosti nemohla ani len snívať. Tento princíp nie je nič kvôli čomu by sme sa mali hnevať, či byť smutní. Výhodou je proste začať pomáhať druhým v niečom, čo aj tak radi robíte.  

Dnes, o šesť rokov neskôr, mám milujúceho manžela a krásnu dcérku. Organizujem program online skupiny, do ktorej je prihlásených vyše štyritisíc cudzincov a som zapojená do komunity miestnych podnikateľov. Vďaka metódam NLP pomáham ľuďom pripraviť sa na randenie a ako si nájsť dobrého partnera. Píšem knihy a vediem vzdelávacie skupiny. Hlavný princíp je však stále rovnaký, najprv poskytujem hodnotu, vytváram kontakty medzi ľuďmi a potom ma automaticky chcú zahrnúť a byť v mojom kruhu.

Dúfam, že môj osobný príbeh Vám pomôže získať nejaké nápady, ako vystúpiť z osamelosti. Ak mate záujem sa so mnou spojiť, nájdete ma na sociálnych sieťach pod mojím autorským menom Michaela Ray de Witters. 

 
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Prvé dni po pôrode ovplyvnia celý život, aj tak delíme matky od detí

V roku 2018 sa na Slovensku narodilo predčasne štyritisíc detí.


Už ste čítali?